Francúzi boli sklamaní, keď namiesto vysnenej obrnenej kolóny na ich záchranu dorazil iba jeden tank. Ešte viac ich prekvapil nákladiak Opel Blitz plný ozbrojených nemeckých vojakov. Zmiešaná jednotka ochrancov zhodnotila situáciu, rozmiestnila sa a čakala na útok. Lee odstavil tank priamo v hradnej bráne. Neparkoval ako debil preto, že by bol hrdým držiteľom vozidla z Bayerische Motoren Werke, ale preto, že 35 ton ocele je celkom solídna barikáda.
Waffen SS boli bieli, tak ťahali v tejto šachovej partii ako prví. Zvolili prieskum bojom. Ostreľovali hrad z guľometov a čakali na posily. Vzhľadom na hrubé hradby a postavenia obrancov si Lee a Gangl zatiaľ z náckov ťažkú hlavu nerobili. Nechali len pár hliadok a ostatných poslali spať, aby si odpočinuli pred naozajstným útokom.
Ráno čakal obrancov typický druhosvetovojnový budíček. Celým hradom otriasla rana. Svoj príchod tak oznámila hlavná skupina Waffen SS, čítajúca stopäťdesiat až dvesto kusov. Ako bonus si priviezli aj 88 mm kanón.
Ostreľovali ním hrad. Ďalšia rana zasiahla Sherman stojaci v bráne. Sedel v ňom len radista, ktorý sa snažil privolať posily. Vyviazol zdravý. Tank pár sekúnd po zásahu vybuchol. Obrancovia prišli o svoj najväčší tromf. Ale treba vidieť pohár poloplný. Horiaci tank zatarasil jediný prístup do hradu.
“Fuck! V tom tanku bola naša jediná vysielačka.”
“Scheisse! Ako teraz požiadame o ďalšie posily?”
“Páni dôstojníci,” nesmelo prerušil rozhovor Gangla a Leeho kuchár, ktorý akurát štvornožky hľadal na nádvorí pár slimákov na predjedlo. “Prepáčte, ja sa do vojakovania veľmi nerozumiem, ale prečo neskúsite telefón? Hrad má zavedenú priamu linku do mesta.”
“Haló? Starosta dediny Itter? Pošlite nám na hrad posily!
„Rozumiem, urobím všetko čo sa dá.“
„Aber schnell, schnell!”...
